Že na veľkých veciach treba hlavne veľa makať

Pozerali sme Cosmos a je to fakt dobre spravena relácia. Teda... ale inak dobre, pre mládež a laikov krásne na oko, pričom informačnej hodnote nebolo ublížené.
Obrazovkou prefrčala Neilova fiktívna  vesmírna loď.
"Vieš.. ako som vravel, že nemám rád všetky tie budhizmy, náboženstvá a filozofie... lebo ja chcem, aby ľudstvo šlo tam a tie pičoviny nás tam nedostanú."
To bola taká holá pravda.

Nový nôž

 A: "Som si kupila nôž. Je to dôležita informácia, lebo je ružovy s bielymi bodkami. Ta ružova je doladená k čajniku."
M: "A reže?"
A: "Neviem, vyzerá byť ostrý."

Aktuálne trendy v mobiloch

Mrťo: "Biely mobil sa tak nenahreje na slnku."
Al: "A prečo by si preboha nechával mobil na slnku??"
Mrťo: "Lebo sa poznám. Ľudia chcú všelijaké veci, aby mobil mal... ja chcem od mobilu , aby sa dal vyprať v pračke, aby sa nedoškrabal, keď ho mám v jednom vrecku s kľučami, no a keď ho nechám na slnku, aby sa nedopraskal."

Ako sme raz pozerali hokej..

To bolo ešte 27. apríla 2009:

Peťo:"Čo si mi to preladil, pozerám, že splesnel ľad."

"Pozri on ide cez dvoch"

"Ne cez dvoch, cez všetkých"

"Pozri jake je to tam modré"

"Všetci chcu vidiet gol"

Janko: "Takto som sa chcel spýtať - oni trénujú, či to majú ako predskupinu toto?"

Peťo: "Myslíš Kanadu?"

Peťo: "To my hráme do kopca?"

Janko: "Znie to logicky, Petrík, všetko, čo vravíš"

"Náš ho priľahol, to je dobrá taktika!"

"A čo keď to v tretej tretine otočia?"

"Kanaďania? Ako ešte viac nám dajú?"

"Či sa otočia chrbtom?"

"Oni keby tam len brankára nechali, tak neuhráme ani remízu"

..ale napriek tomu, každoročne zas a znova do majstrovstiev vstupujeme s vierou v zlato :-)

Muro o výhernej pesničke:
"ale máš pravdu, nuda ako letný deň v Snine"

Sa pototo z Potoo

Chcela by som verejne zdieľať svoju radosť z objavovania zvieratiek, ktoré veľmi prekvapivo žijú s nami na planéte, aj keď by tomu jeden podľa fotiek neveril, že také dačo je možné.
Naposledy ma takto milo prekvapil vtáčok s menom Potoo.
Hľa, wikipedia o ňom vraví, v novinách o ňom písali.
A vyzerá taktu:

Zubiky

Gremka: "A prečo prečo ma začali bolieť zubiky?"
Mrťo: "Bo zubiky su kurvy špinave."

Takmer biela lúka

Grétka sedela na lúke. Divé trávy sa hrali na more, o ktorom im rozprávali sťahovavé vtáky, a pomedzi vlnky stebiel sa mihala Grétkina hlava. Nebo sa vytiahlo svetlou modrou a v krátkych zábleskoch si prehadzovalo zo severu na juh žlté iskričky, ktoré nechávali tenké dlhé stopy, pomaly sa trúsiace dolu k zemi.

Grétka si nevšímala ani nebo, ani žltý prach padajúci do vlasov.

Z veľkej diaľky a veľkej výšky sa na ňu od hranice lesa pozeral starý strom a krútil vetvami. Preňho vyzerala ako zaprášený hladný chrobáčik, ktorý v malom krúžku okolo seba vyjedol všetko dobré. Grétka kmásala jednu margarétu za druhou a sústredene im prepočítavala lupienky. Starý strom vzdychol a opäť si chcel preložiť koreň cez koreň, no uvedomil si, že nemôže, lebo je v hline. Zasmial sa a veselo sa zakýval, a ďalej pozoroval to, čo už toľkokrát za svoj život videl. "Čo sa len ľudia napýtajú kvetov a tie prosté stvory margarétové nemajú šajn, čo od nich chcú."

Jeden známy

Stáli sme v letnej izbe len my dvaja a mňa premkol pocit, že by som ho chcela viac poznať, že by sme mohli byť dobrí kamaráti, že je v ňom zvláštna jemnosť a pevnosť zároveň a že je to škoda, že máme tak málo času.

Očakávame návštevu

Murko: ...mu napis, zavolaj ze co planuje dalej. Ne ze ty nakupis a on sa pojde utopit.

moi: co by sa topil, ked je pekne?

Keď víly len tak kvitnú

Leilani bola nádherná a bola to pravá víla. Smiala sa "hihi" a smiala sa väčšinu času. Dookola celej hlavy, vlasy sa jej pri tom vlnili a jamky na lícach dojímali všetkých ľudí od behemotov po elfov. Modré očká sa mihali spod klipkajúcich viečok a boli to najúprimnejšie očká na svete, pretože Leilani naozaj nemala nič, nieto ešte na skrývanie. Kamkoľvek vošla, miestnosť sa naplnila hlúpou radosťou a zabudnutím všedných záležitostí. Leilani očarúvala ľudí svojím zjavom a tým malým a častým "hihi".
Zo všetkých tvorov na zemi Leilani úplne najviac očarila Sterlinga Toirdhealbhacha. Hľadeli na seba ako dve zrkadlá. Rovnaké odtiene vo vlasoch, aj iskričky v očiach, rovnaké odlesky zubnej skloviny. Pospevovali si ľúbezné duetá kedykoľvek sa stretli. Okolo nich často jasala družina priaznivcov a povzbudzovačov a ovzdušie sa presycovalo jednoduchou eufóriou mladých ľudí.

V iných, bežných dňoch sa Grétka o Leilani príliš nestarala, pretože tak ako Leilani priťahovala ľudí, tak bola nezaujímavá pre prízraky. Leilani žila vo väčšom bezpečí, ako si mohla myslieť, ale pre vlastný pocit silného prežívania a dôležitosti si občas zažialila, že je svet krutý. A zase sa smiala "hihi". Grétka pri tom raz bola a bolo to jedinýkrát, čo videla náhodne okoloidúci prízrak padnúť od smiechu.